Ján Oravec: Problémom Európy číslo 1 je v súčasnosti ekonomika

Nasledujúcich päť rokov môže byť kľúčových pre budúci osud Európskej únie, ktorá bez zásadných reforiem nemusí prežiť.

Do fungovania EÚ sa v posledných rokoch vkradlo príliš veľa plazivého socializmu, nezmyselnej regulácie a zbytočnej centralizácie. Slovenská a európska byrokracia neustále a často zbytočne zvyšujú náklady na podnikanie. Príkladmi z poslednej doby sú nový zákon na ochranu osobných údajov, snaha opätovne zaviesť povinnú zdravotnú službu aj pre menej rizikové povolania, či nereálne ciele na zníženie emisií, ktorých jednostranné presadzovanie poškodí konkurencieschopnosť priemyslu.

Aby Slovensko opäť mohlo prosperovať, potrebuje lepšie fungujúcu EÚ. A EÚ potrebuje také reformy, ktoré zvýšia jej konkurencieschopnosť (body 1 až 5 nižšie), efektívnosť (body 6 až 8) a otvorenosť dovnútra i navonok (body 9 a 10). 

Preto presadzujem:

  1. to, aby nezodpovedné štáty a banky nemohli prežívať z peňazí daňovníkov iných štátov.
  2. zachovanie daňovej konkurencie v EÚ pretože ,harmonizácia daní je hlboký omyl.
  3. zrušenie nezmyselných regulácií, za princíp „1 in – 2 out“ (nová smernica môže byť navrhnutá len zároveň s návrhom na zrušenie iných dvoch), za post podpredsedu Európskej komisie len pre zníženie regulačného bremena a zjednodušenie regulácie.
  4. zrušenie nerovnakých finančných podmienok pre poľnohospodárov z „nových“ a „starých“ členských štátov, ktoré vedú k úpadku slovenského poľnohospodárstva.
  5. zápočet našich platieb do Európskej únie s eurofondami, vďaka čomu by sa mohla znížiť napríklad sadzba DPH z 20 % na 15 %, čo pre priemernú rodinu znamená úsporu 500 eur ročne.
  6. jedno sídlo Európskeho parlamentu, čo by ušetrilo európskym daňovníkom viac ako 200 miliónov eur ročne.
  7. zásadnú reformu nadštandardných platových pomerov a neprimeraných zamestnaneckých výhod mnohých volených i nevolených predstaviteľov európskych inštitúcií, ktoré považujem za jeden z dôvodov narastajúcich protieurópskych nálad.
  8. zvýšenie efektívnosti riadenia EÚ zrušením systému rotujúceho predsedníctva EÚ, keď každého pol roka jedna členská krajina riadi EÚ, čo je dnes už nevyhovujúci a zastaraný systém, ktorý je navyše nadbytočný a pre predsedajúcu krajinu zbytočne finančne a ľudsky zaťažujúci.
  9. skutočnú liberalizáciu vnútorného trhu EÚ, najmä v oblasti poskytovania služieb, pretože dodnes existuje množstvo zbytočných administratívnych a technických prekážok.
  10. podpísanie dohody o voľnom obchode medzi EÚ a USA a dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Ukrajinou.

Ako prezident Združenia podnikateľov Slovenska od vstupu Slovenska do EÚ v roku 2004 zastupujem slovenských zamestnávateľov v Bruseli, kde kladiem často aj nepríjemné otázky predstaviteľom Európskej komisie, Európskeho parlamentu a ďalších inštitúcií EÚ.

Som presvedčený, že úlohou politikov u nás a v Európe nie je hrať sa na Jánošíkov, bohapusto prerozdeľovať, ale vytvárať čo najlepšie podmienky pre tých, ktorí zamestnávajú a vytvárajú hodnoty. Budúcnosť EÚ vidím v podnikateľoch, ktorí sa neboja ísť do rizika napriek neustále sa zhoršujúcim podmienkam pre podnikanie.

Návrat k prosperite u nás i v celej EÚ má tak spoločného menovateľa, ktorým sú zásadné reformy: zastavenie zadlžovania budúcich generácií, zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia, prispôsobenie sociálnych systémov možnostiam ekonomiky

Ak problémy v SR i v EÚ vnímate podobne, uchádzam sa týmto o Vašu podporu vo voľbách do Európskeho parlamentu.

Ján Oravec, prezident Združenia podnikateľov Slovenska

Viac podobných článkov nájdete na www.podnikajte.sk


Minimálna mzda podľa nového vzorca očami odborníkov

Aké povinnosti vyplývajú SR zo smernice o minimálnej mzde EÚ, je naozaj nevyhnutné meniť vzorec jej výpočtu a čo môže schválenie navrhovaných zmien priniesť v praxi?

20 rokov Slovenska v EÚ: čo nám členstvo prinieslo?

Ekonomický rast, lepšia zamestnanosť či sloboda cestovania. Na druhej strane stoja regulácie či zvyšovanie byrokracie. Súhrn prínosov členstva v EÚ v niekoľkých dátach.

Právo veta v EÚ a jeho význam: čo by znamenalo jeho obmedzenie v praxi?

Sú obavy z obmedzenia práva veta opodstatnené alebo ide len o strašenie? Prečo je zmena v spôsobe hlasovania v EÚ opakovane témou a aké sú jej prínosy a riziká?

Nariadenie vs smernica: rozdiel v právnych predpisoch EÚ

Dva najčastejšie používané typy právnych predpisov EÚ sú smernica a nariadenie, no vydávajú sa aj rozhodnutia, odporúčania či stanoviská. V čom sa líšia?
To najlepšie z Podnikajte.sk do vašej schránky